Podľa Zákona o službách zamestnanosti má nárok na nenávratný príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť každý, kto je viac ako 3 mesiace evidovaný ako nezamestnaný, absolvuje prípravu na podnikanie, ktorú zorganizuje úrad, spracuje projekt na 5 strán, napíše test a podá žiadosť. Do 30 dní by mal mať zmluvu, do ďalších 60 peniaze na účte. Dávka je nároková - úrad sa sám od seba nesmie rozhodnúť komu áno, komu nie - môže len pri posudzovaní projektov Výborom pre otázky zamestnanosti v minimálnej miere korigovať najväčšie úlety.
V roku 2011 náš úrad začínajúcim bratislavským podnikateľom vyplatil 1.290.034,32 eur.
Pod každou dohodou o poskytnutí finančného príspevku je môj podpis. Lebo to, čo zákon sľúbi občanom, štátny úradník musí splniť, nech to stojí, čo to stojí.
To, ako skutočne tí ľudia podnikajú, už neuvidím. Štátu podľa zákona postačí, ak klient peniaze minie na oprávnené náklady a živnosť dva roky nezruší. Či sa medzi tým zamestná a nechá ju len bežať na voľnobeh - vykáže nulové príjmy, zaplatí nulové dane, odvod iba minimálny do zdravotnej poisťovne, počítač kúpený za štátne dá na hry do detskej izby a sedačku so skrinkami v projekte uvedenú ako zariadenie kancelárie do obývačky, to už nebude zaujímať nikoho.
Hm...
Podpora ako taká nie je zlá, choré je jej nastavenie. Si v systéme? Dostaneš. Nie si? Nedostaneš. Zaváňa to korupciou voliča. Toho voliča, ktorý je najspokojnejší pod dohľadom štátu.
Pretože normálny podnikateľ, ktorý dotuje štátny rozpočet svojimi daňami a svojimi odvodmi (mimochodom, tiež je to volič) by sa mohol pýtať, ako a komu ten štát jeho peniaze rozpúšťa. Napríklad takto:
Prečo je príspevok na začatie podnikania určený tým nezamestnaným, ktorí sú v evidencií viac, než 3 mesiace?
Každému je predsa jasné, že takto nastavený systém priam nabáda vysedieť si štátne peniaze. „Buď pasívny, oplatí sa ti to.", kričíme do sveta. Nemôžeš byť rýchlejší, nemôžeš odísť z evidencie, keď máš veci v kope a rýchlo sa začať starať o seba. Ak to urobíš, tak ťa štát potrestá - nič ti nedá. Podpisovala som peniaze pre ľudí, ktorí sú v evidencii 7 - 8 rokov, sčasti aj na dávkach v hmotnej núdzi. Aké bude ich podnikanie? Hm...
Prečo je príspevok iný v Bratislave, iný v Žiline a iný v Trebišove?
Rozpätie príspevku je od 2.647,73 eur v Bratislave až po takmer štyri tisícky v lokalitách s najvyššou nezamestnanosťou. Jasné - čím ďalej na východ, tým vyššia nezamestnanosť. Ale sú tam aj vyššie náklady na podnikanie? Ako vlastne tvorca zákona prišiel na to, že začínajúci podnikateľ potrebuje napríklad na otvorenie salónu nechtového dizajnu (áno, aj to podporujeme) alebo finančného poradenstva (áno aj to) či psychologickej poradne (áno) v Rožňave o vyše tisícku viac než v Bratislave. Neviem, nech rátam ako rátam, stále nevidím, ktorý zo začínajúcich podnikateľov zaplatí vyššie poistenie, ktorý vyššie nájomné, ktorý... Hm... Vlastne - je iba otázkou času, kedy šikovnejší ľudia prídu na to, že sa stačí na pár mesiacov presťahovať do menej zaujímavej lokality.
Prečo po troch rokoch môže živnostník, čo príspevok dostal, živnosť zavrel, bol opäť nezamestnaný, dostať príspevok znova?
Štát je super správca. Áno. Neúspešnému podnikateľovi pomôže na nohy aj niekoľko krát za sebou: poskytne mu príspevok v nezmenenej výške. Dotiahnuté do ad absurdna môže rodinná firma, zložená z troch živností točiť ročne jeden príspevok.
A najmä sa pýtam - prečo je to nenávratný príspevok?
Ja fakt neviem - keď ste 3 mesiace nezamestnaný, tak vám nepožičia ani čo trochu slušnejšia nebankovka. Ale štát? Ten vám peniaze rovno daruje! Prečo tento príspevok - vyplácaný zo zákona - každému, kto požiada bez ohľadu na kvalitu a efektivitu projektu, bez ohľadu na potreby trhu, nie je pôžička? Nech sa spláca 10 rokov. Nech sú úroky minimálne. Ale nech to nie je darček.
Hej.
Kedysi o príspevkoch na podporu začínajúcich podnikateľov rozhodovali komisie, zložené z ľudí, ktorí nikdy nepodnikali. Ako a na základe akých kritérii asi rozhodovali? Radšej si to nepredstavujme. Umožniť prístup k štátnej podpore „každému" je v princípe dobré. Ale nie je dobré darovať peniaze. Lebo peniaze zadarmo kazia trh. Je to tichá korupcia voličov - hej, tých čo im nerobí problém byť pod permanentnou kontrolou štátu. Ale tí, čo plnia štátnu kasu, z ktorej tie darčeky dostávajú, sú tiež voliči. Aspoň myslím.
