Urážky s pečiatkou

Autor: Ida Želinská | 9.7.2013 o 10:12 | (upravené 10.7.2013 o 23:18) Karma článku: 17,39 | Prečítané:  10852x

Keď moja najstaršia klientka RNDr. Anna Majerová (86 rokov) klopala 12. 6. 2013 na dvere bytu svojej psychicky chorej dcéry Tatiany (60 rokov) a domáhala sa stretnutia, ktoré jej opatrovníčka Zlatica F. od 20. 5. 2013 (50 dní) neumožnila, ešte netušila, že v byte sedia aj pracovníčky Miestneho úradu Bratislava – Ružinov a prešetrujú situáciu. Klopanie počuli. Neotvorili. Nevyšli.

 

Do úradného záznamu napísali: „V priebehu návštevy niekto klopal na dvere. Pani F. povedala, že prišla pani Majerová (staršia). Navrhli sme jej, aby umožnila návštevu dcéry, ona s tým však nesúhlasila, nakoľko bola poučená svojim právnym zástupcom, aby sa vyhýbala takýmto stretnutiam, nakoľko sú určené na jej diskreditáciu prostredníctvom médii a ľudí, ktorí prichádzajú s pani Majerovou. (...) Akonáhle dcéra zistila, že prišla mama, pani Tatiana zmenila svoje správanie, ostala neistá, vystrašená a posielala aj nás preč z domácnosti." Či Tatiana znervóznela preto, že sa mamy skutočne bojí a stretnutia ju rozrušujú, ako tvrdí opatrovníčka, alebo preto, že jej niekto (kto asi?) vymyl hlavu a teraz si myslí, že mama za ňou chodí s bubákmi, kukláčmi, zlými novinármi alebo rotvajlermi, už neskúmali.

Odvtedy (teda 27 dní) úrad neurobil nič. Mohol. Riešenie podnetov a prosieb 86 ročnej ženy, zasielaných 2., 16. a 26. 6. 2013 elektronickou poštou, nemuselo skončiť jediným úradným záznamom a návštevou, na ktorej úradníčky stretnutie matky a dcéry nevideli, teda ho ani nemohli hodnotiť. Je predsa veľa efektívnych spôsobov, akými inštitúcie môžu do podobných sporov medzi ľuďmi vstúpiť, aby pomohli zabezpečiť zákonnosť. Nástrelom odboku: úradníci mohli požiadať opatrovníčku, aby sa stretnutia matky s dcérou diali na nezávislej pôde niektorého z občianskych združení, ktoré pomáhajú ľuďom s duševnými chorobami a navrhnúť ktorého. Mohli sa pokúsiť mediovať dohodu o presných termínoch stretnutí a spôsobe ich priebehu medzi matkou a opatrovníčkou. Mohli pri niektorých stretnutiach priamo asistovať. Mohli navhrnúť spoločný krátkodobý pobyt matky a dcéry v špecializovanom zariadení.

Mohli čokoľvek. Ak mohli 9. 3. 2009 dať RNDr. Anne Majerovej po prvom (sic!) stretnutí, ktoré netrvalo dlhšie než pol - trištvrte hodinu, šialené ultimátum, cit. z úradného záznamu: „... navrhnuté matke, aby dala na súd návrh na zbavenie spôsobilosti na právne úkony svojej dcéry, lehota 1 týždeň, inak dá návrh M.Č. BA Ružinov" - bez toho, aby jej ponúkli domácu opatrovateľskú službu, či domov sociálnych služieb, tak určite mohli podobné ultimátum, teda aby rešpektovala ľudské práva svojej opatrovankyne Tatiany, dať aj opatrovníčke Zlatici F. - s dodatkom, že ak to v lehote neurobí, dajú návrh na súd.

Čítala som ten úradný záznam hodiny stále dookola a pomaly mi dochádzalo, čo to je. Urážka.

To, ako sociálne pracovníčky Miestneho úradu Bratislava - Ružinov riešili obmedzenie ľudských práv ich občianky, na ktoré boli upozornení, hlboko uráža. Ľudia nie sú igelitky. Moja najstaršia klientka má meno, tvár a 86 rokov. Myslí jej to kozmickou rýchlosťou. Nikdy mi neklamala a nikdy nechcela od nikoho neoprávnenú výhodu. Dnes je to 50 dní, čo sa tri krát do týždňa vyberá k bytu svojej dcéry, v ktorom s ňou prežila desiatky rokov, klope na dvere, stojí pod oknom a prosí opatrovníčku o stretnutie. Bola tam včera, pôjde znova v stredu aj v piatok. Ľudia, ktorí majú v pracovnej zmluve slovo „sociálny" a ako zamestnávateľa "úrad" to videli a čušali za dverami. Nevyšli von.

Uráža ma to.

Ak to viem ja, vedia to aj oni. V tomto prípade už nehráme o nič iné, ako o čas. Kým zbehne odvolanie opatrovníčky na Krajskom súde, bude najskôr október. Keď opatrovníčka neuspeje, určite podá dovolanie na Najvyšší súd, ktorý rozhodne prinajlepšom v marci. Pol roka, tri štvrte roka v živote 86 ročnej ženy je ťažká váha. Čím viac prekážok, tým viac síl jej ubudne.

 

 

V tom byte som bola tiež: v marci 2013, aby som si bola istá, že informácie, ktoré mám od klientky sú pravdivé. Po tom, ako Tatiana prišla do predsiene a ja som na vlastné oči videla, ako sa svojej matky dotýka, hladí ju a volá: „mama, prišla si, ahoj" a „mama už máš kľúče" a „mama, budeš tu spať", som nemala čo riešiť.

 

 

RNDr. Anna Majerová vo svojich 86 rokoch vyhrala, čo sa dalo. Okresný súd Bratislava II v apríli vydal rozhodnutie, ktorým zbavil Zlaticu F. funkcie opatrovníčky Tatiany. Ten istý súd následne v máji vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil, že opatrovníčka musí strpieť návštevy matky s dcérou, kým nebude rozsudok právoplatný. Verejná ochrankyňa práv poslala vyjadrenie, že Miestny úrad Bratislava - Ružinov v tomto prípade postupoval mimoriadne necitlivo a neodborne. Ale zákonné právo na obštrukciu, pardón, na odvolanie, umožňuje Zlatici F. ešte niekoľko mesiacov (či rokov) konzervovať stav, kedy je to ona, ktorá rozhoduje o tom od koľkej do koľkej sa budú matka s dcérou stretávať.

Všetky papiere sú RNDr. Anne Majerovej "tu a teraz" na nič. Vyhrala. S dcérou sa nestretáva. Bodka.

Žiadali sme o pomoc Miestny úrad Bratislava - Ružinov, pretože to bol ten úrad, ktorý proces zbavenia svojprávnosti začal. Bol to ten úrad, ktorý po pol roku doťahovania sa musel uznať, že sa mýlil vo výbere opatrovníka. A je to v tejto chvíli jediná inštitúcia, ktorá môže vhodne zvolenými metódami konflikt zmierniť. Žiadali sme ich o jediné: aby napomohli komunikácii medzi znepriatelenými stranami, aby sa teraz váhou svojej autority zasadili o to, aby sa dodržiavali ľudské práva, lebo ten, kto v spore trpí najviac je psychicky chorá Tatiana. Majú na to možnosti, ktoré im ponúka Zákon o sociálnych službách, Zákon o rodine, či Zákon o sociálno právnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Jediný úkon, ktorý úradníčky urobili, bolo to, že spísali záznam.

Čakala som všeličo. Len nie takúto urážku.

Urazil ma spôsob, ako sa úradníci vysmiali mojej najstaršej klientke. Urazila ma arogancia, s ktorou jej dali najavo, že právo na rodinné väzby je podľa je pre nich parciálna záležitosť. Urazila ma vyčkávacia taktika, ktorú zvolili, pravdepodobne na základe skúsenosti z podobných príbehov, dúfajúc že RNDr. Anna Majerová si možno neuplatní niektoré zo svojich práv, alebo že sa, vzhľadom na vysoký vek, finálneho rozhodnutia jednoducho nedožije a bude po probléme. Urazilo ma, že úradníčky odišli z bytu bez toho, aby na vlastné oči videli stretnutie matky a dcéry - alebo aspoň bez toho, aby s tou matkou za dverami prehodili pár slov, podali jej ruku a spýtali sa jej, ako vidí situáciu. Urazilo ma, že si nesplnili informačnú povinnosť a nezapísali, že opatrovníčku poučili, že nesmie obmedzovať opatrovankyňu v kontakte s matkou. Urazil ma fakt, že moju klientku nekontaktovali ďalších 28 dní po šetrení a nehľadali riešenie, ako tento stav zmeniť.

Uráža ma to vždy, keď sa pozerám do očí RNDr. Anny Majerovej. Poznáme sa 11 mesiacov a ja vidím, ako menej a menej verí, že spravodlivosť a zákonnosť existujú, ako postupne chápe, že mať pravdu nestačí.

Aj 6. 7. 2013 od 17.30 stála RNDr. Anna Majerová pod oknami svojej dcéry Tatiany a chcela jej zablahoželať k 61. narodeninám. Márne. Klopala. Volala. Ukazovala do okna rozsudky. Zavolala políciu. Prišli. Boli naozaj slušní a veľmi veľmi úctiví - ale ani oni sa do zatvoreného bytu nedostali. Cez dvere bolo počuť hlasy, takže dcéra žije a dôvod na násilné otvorenie dverí nie je. A potom hodiny sedela na lavičke a pozerala do okna.

Príma narodeniny. A príma štát.


kamera: Vlado Holina

Aktualizácia 10. 7. 2013, 23:18

Fajn. Práve som zložila telefón, v ktorom mi priateľka RNDr. Anny Majerovej oznámila, že sa dnes po 51 dňoch konečne stretla so svojou dcérou Tatianou. Mala by som si otvoriť šampanské a vydýchnuť. Ale ja neviem. Som rada. A mám strach: Lebo ak na hlúpych pár hodín stretnutia bolo treba, aby vyšiel sobotný článok v denníku SME, pondelkový článok v časopise .týždeň (pod Pianom) a tento blog, tak je niečo choré v štáte dánskom.

Úrad mal reagovať na podnety, ktoré sme mu zaslali, a nie po 30 dňoch, ale bezodkladne. Keby advokát pani Zlatice F. neposielal kade-tade úradné záznamy akoby s víťazoslávnym pokrikom: "Pozrite sa, úradníci sú na našej strane!" (je mi jasné, že viac tú chybu neurobí), ani by sme nevedeli, že sa nejaké šetrenie udialo a ako. Nás by totiž do spisu nevpustili - tak, ako nás nevpustili nikdy a až ombudsmanka musela úrad upozorniť, že to nie je v poriadku. A tak neviem. Mám strach, nie pocit víťazstva, lebo ak by bol v hre dobrý úmysel, príbeh dvoch žien by bol dávno, najneskôr v októbri skončený, žiadne pauzy v ich vzťahu by neboli. Úradníčky Miestneho úradu Bratislava Ružinov by neostali sedieť v byte, keby počuli klopanie. Samy by otvorili dvere.

Teraz sa niečo stalo a vyzerá to fajn. Ale nestanovili sa kontrolné mechanizmy ani systém hodnotenia návštev. A ja neviem, čo moju najstaršiu klientku čaká, keď cez tie dvere prejde.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?