O vilke, ktorá nepatrí pani Tomanovej a štáte čo je nafigu správca

Autor: Ida Želinská | 18.2.2012 o 14:10 | (upravené 19.2.2012 o 17:02) Karma článku: 23,95 | Prečítané:  8432x

26. 7. 2007 som ako riaditeľka štátneho detského domova Pohoda požiadala iný detský domov - Studienka o budovu na Starej Vinárskej 3, ktorá bola od r. 2005 opustená. Chcela som ju pre autistického Lacka, čo tak miloval požiarnikov, až raz podpálil detský domov. Pre Maťka s Aspergerovým syndrómom, čo zabil tata, čo ho týral a potom ho štát nechal za 6 rokov prejsť 5 polepšovniami. Pre Lulu, čo skákala ako gulička a pamätala si veci roky dozadu, ale nie to, čo sa stalo pred pár minútami. Jednoducho som chcela stabilný priestor pre 6 - 8 detí s nesocializovanými poruchami správania v ktorom by mohli žiť do 25 rokov bez toho, aby sa kade tade presúvali. Do výpožičky sme vtedy vilku nedostali my ako štátna inštitúcia, ale nezisková organizácia Vysnívaný domov. Hm... Asi mali lepší projekt.

Myslela som si, že je to uzavreté. Ale v stredu volali z tlačového odboru ministerstva. Potom prišli Hospodárske noviny http://hnonline.sk/slovensko/c1-54753730-v-statnej-vile-nasli-tomanovej-veci a v piatok Plus 1 deň (http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/vila-pod-bratislavskym-slavinom-komu-chystaju-lukrativny-majetok.html) a potom ma pani Tomanová obliala na svojom blogu (ten si nájdite sami).

Toľko kriku kvôli prázdnej vilke na bratislavskom hradnom kopci? Hej.

Detské domovy vlastnia množstvo budov, ktoré nevyužívajú, nevedia sa o ne starať, nemajú na ich údržbu ani stráženie peniaze. Môžete hľadať koľko chcete, takmer nikde na webe nenájdete visieť žiadny oznam o tom, že sa tieto priestory dajú prenajať a kde vlastne sú.

Príbeh vilky s 8 izbami, bazénom 5 x 5 metrov, soláriom, saunou a záhradou je trošku spojený s tým mojím.

Bol rok 2007, budova detského domova Pohoda na Stavbárskej 6 stála pri tzv. Pentagone, na plote do noci viseli feťáci a díleri z celého okolia, do domova nám sociálni pracovníci úradu dávali „všetky" deti - bez ohľadu na ich potreby a špecifiká. Naraz sme tam mali 60 malých ľudkov, poskladaných z „hlúpych" detí z osobitných škôl internátnych (vôbec neboli až také hlúpe), z „chuligánov" z pouličných gangov (vôbec neboli až takí zlí), 14 ročnú ukrajinku, ktorú chceli predať na prostitúciu a päť týždňových bábätiek priamo z nemocnice. Vyzerali sme ako blázninec, kombinovaný s polepšovňou a pôrodnicou. Keď v zime prišlo 12 bradatých Indov, ktorým niekto v Pandžábe povedal, že ak budú tvrdiť, že sú deti, tak budú mať ľahší azylový proces, už sme ani nerozmýšľali, ako sa brániť.

Iba sme išli...

Potrebovali sme „špeciálne" deti rozdeliť, aby neohrozovali sami seba. Bábätká a predškoláci išli do profesionálnych rodín. Ale čo s tým ďalšími? A tak sme začali hľadať budovu. „Per huba" som vedela o tom, že je prázdna vilka Detského domova Studienka a 26. 7. 2007 som ako riaditeľka štátneho detského domova (teda nie  ako predstaviteľka „jednej z organizácii, ktorá nebola úspešná pri uchádzaní sa o tento objekt") ako píše vo svojom blogu pani Tomanová, o ňu požiadala.

Písomnú odpoveď som nikdy nedostala.

Až keď som sa v r. 2010 vrátila do štátnej správy ako riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, otvoril sa predo mnou príbeh o tom, ako sa ľahko dá manipulovať so štátnym majetkom a ako sa to robí.

Keby som nevidela, neuverím.

Z vilky na Starej Vinárskej 3 odišli posledné deti v r. 2005. Správca budovy - detský domov Studienka nikdy nevypísal legitímne ponukové konanie, ktoré by išlo na všetky ministerstvá a všetky štátne inštitúcie tak, ako to ukladá zákon o správe majetku štátu. Nikdy nevisela na internete ponuka na prenájom tejto budovy. Napriek tomu v čase od 14. 5. 2007 do 26. 7. 2007 o budovu požiadali tri organizácie. Ja som o tom, že vilka je voľná, vedela z riaditeľských porád. Odkiaľ o tom vedeli n. o. Vysnívaný domov a n. o. Nová nádej,  ktoré o ňu tiež požiadali?

Neviem.

Detský domov Studienka sa asi nevedel rozhodnúť, komu z nás troch budovu dá, a tak požiadal vtedajšie vedenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava o usmernenie a to dňa 12. 7. 2007. V ňom hovorí o 3 záujemcoch a menuje ich. Odkiaľ vedeli, že Pohoda bude o budovu žiadať, keď sa tak stalo až 26. 7. 2007 - teda o 9 dní neskôr? Neviem. Len by som rada  súdruhom poradila, aby si nabudúce, keď budú falšovať pečiatky z podateľne, správne nastavili dátumovky.

A príbeh išiel ďalej.

Z dvoch neziskoviek a jedného štátneho detského domova niekto - neviem kto a na základe akých kritérii, lebo zápisnica z výberu, ani kritériá rozhodovania samozrejme neexistujú, vybral ako víťaza neziskovú organizáciu, ktorá nikdy podobný (a ani žiadny iný sociálny) projekt nerealizovala, nemala zamestnancov.

Prečo? Neviem.

1. 2. 2008 detský domov Studienka podpísal Zmluvu o výpožičke. Namiesto toho, aby nezisková organizácia Vysnívaný domov vilku zmenila na domov pre osamelých rodičov v kombinácii s útulkom, 30. 9. 2008 z budovy odišla a vrátila kľúče.

Zmluva o výpožičke ale vypovedaná nebola.

Domček sa zavrel. V zime v ňom nikto netemperoval, v lete nekosil. Detský domov Studienka z vlastného rozpočtu platil dane, poistenie, údržbu. A nezisková organizácia Vysnívaný domov bola 10. 10. 2008 vymazaná z registra VUC v ktorom vedie organizácie, poskytujúce verejno prospešné služby na území Bratislavského samosprávneho kraja.

Prečo štát dva roky platil za neziskovku, ktorej požičal za lukratívnych podmienok svoj majetok na základe čestného prehlásenia, že v ňom bude prevádzkovať sociálnu službu, a to aj potom, ako stratila akýkoľvek právny titul na výpožičku? Prečo nechal zmluvu v platnosti a nepokúsil sa budovu opäť prenajať - niekomu, kto ju naozaj využije pre deti?

Neviem.

Áno. Keď som prišla na úrad práce, z ješitnosti som sa spýtala na vilku na Starej Vinárskej 3, a keď som videla to, čo vám tu teraz píšem, začala som robiť ofuky. Chvíľu - asi také 2 mesiace som počúvala reči predstaviteľov neziskovej organizácie Vysnívaný domov o tom, ako chcú vo vilke prevádzkovať profesionálnu rodinu pre 6 detí. Čítala som ich žiadosť zo dňa 20. 9. 2010 ktorou úrad požiadali o odkúpenie nehnuteľného majetku v ktorej píšu: „... prosíme, aby sme ako nezisková organizácia, ktorá bude objekt využívať na prevádzkovanie zariadenia sociálno právnej ochrany, mohli odkúpiť objekt za cenu nižšiu ako trhovú. Už vzhľadom k tomu, že oprava, rekonštrukcia ako aj kompletné zariadenie si bude vyžadovať cca 120 tis. Eur."

Myslela som si, že nevidím a nepočujem dobre. Alebo že mi šibe.

Normálne profi rodiny predsa fungujú vo vlastných bytoch - na sídliskách, v domčekoch po rodičoch... V čom je lepšia táto, navyše neodskúšaná, aby sme jej na výchovu 6 detí nechali vilku pod Slavínom?

Keď už toho bolo dosť, tak sme si v našom úradníckom tíme poriadne prečítali zmluvu a na základe § 5.3 bola organizácii vyrúbená sankčná pokuta za to že nechala vilku schátrať vo výške 9.958 eur. Veci sa pohli. Zmluva zázračne skončila. O veciach v garáži nezisková organizácia Vysnívaný domov v protokole prehlásila, že nie sú jej. My sme akceptovali, že ich tam asi priniesli zlomyseľní bezdomovci.

Vilku na Starej Vinárskej 3 som stratila z dohľadu 30. 6. 2011, keď detské domovy prešli pod Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Či bola ďalej vymáhaná pohľadávka 9.958 eur?

Neviem.

Či boli konečne oslovené všetky štátne organizácie s tým, či nechcú využívať túto nehnuteľnosť presne podľa zákona o správe majetku štátu?

Neviem.

Občas idem okolo vilky na Starej Vinárskej 3.

Chátra...

Štát je naozaj nafigu správca.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?